Články

Tachyon alebo tachyonová častica je hypotetická častica ktorá je vždy rýchlejšia ako svetlo. Väčšina fyzikov verí, že častice rýchlejšie ako svetlo nemôžu existovať pretože nie sú v súlade s fyzikálnymi zákonmi.  Ak by takéto častice existovali mohli by byť použité na zostavenie tachyonového antitelefónu – hypotetické zariadenie ktoré umožňuje komunikovať s minulosťou ( s predošlými udalosťami). Ako príklad môže byť komunikácia s človekom na Zemi a vo vesmírnej lodi, ktorá sa pohybuje od Zeme. Ten na vesmírnej lodi pošle správu osobe na Zemi. Osoba na Zemi ktorá odpovie na tuto správu dorazí skôr ako pôvodná správa od človeka vo vesmíre.

Tachyony boli prvýkrát navrhnuté fyzikom Arnoldom Sommerfeldom, a pomenované po Geraldovi Feinbergovi. Slovo Tachyon je odvodene od gréckeho takhus čo znamená rýchly, okamžitý.

Jedným z návrhov bolo, že tachyony môžu byt vyprodukované zrážkou častíc s vysokou energiou. Výskumy tachyonov boli uskutočnené v kozmických lúčoch (žiarení). Kozmické lúče zasahujú zemskú atmosféru s vysokou energiou niektoré s rýchlosťou takmer 99.99 % ako rýchlosť svetla a tým vytvárajú stret s molekulami v atmosfére. Častice vytvorene týmto stretom vzájomné pôsobia so vzduchom a týmto vytvoria častice ktoré sú známe ako fenomén kozmická spŕška.

Tachyony majú tie unikátne vlastnosti, že ak prídu o energiu získajú rýchlosť. Následne, keď získajú energiu spomalia. Najpomalšia možná rýchlosť pre tachyony je rýchlosť svetla. Zdá sa že, tachyony popierajú kauzalitu,  teda vzťah medzi dvomi udalosťami: príčina a následok. Ak tachyony existujú, tak teória špeciálnej relativity sa javí ako nesprávna. Tachyonom môžeme priradiť tie vlastnosti ako normálnej hmote, spin: vnútorná relativistická vlastnosť elektrónu, a tiež antičastica (antitachyon).

Niektorí fyzici sa zaoberali konceptom tachyonov od začiatku 60-tých rokov až do polovice 70-tých rokov a iba niektorí vykonali experiment na zachytenie tachyonov v kozmických spŕškach. Ida pozostáva z myšlienky, že vysokoenergetické častice kozmických lúčov dochádzajú do stretu s molekulami vzduchu v hornej atmosfére a tým vznikajú sekundárne spŕšky miliardy molekúl z ktorých niektoré môžeme zamerať s pomocou prístrojov ktoré mame na Zemi. Je dosť možné, že tachyony by mohli byt vytvorené zrážkou  v týchto  výškach viac ako 20 km nad zemou.

V roku 1973 dvojica austrálskych vedcov Roger Clay a Philip Crouch potvrdila úspešné zachytenie tachyonu, ale nikto nebol schopný toto tvrdenie zopakovať. Niektoré z tachyonov by mohli byt pozorované 60 mikrosekúnd predtým ako hlavná sekundárna spŕška ( ktorá sa skladá z častíc ktoré sa pohybujú pod rýchlosťou svetla). V roku 2011 CERN nameral časticiam nazývaným neutrino rýchlosť vyššiu ako rýchlosť svetla. Tieto merania sa však ešte musia potvrdiť. Budúcnosť vedy nám môže priniesť viac svetla do tejto vzrušujúcej témy, ktorou tachyon nepochybne sú.

Referencie:

 

http://scienceworld.wolfram.com/physics/Tachyon.html

Znovu objavovanie využitia tachyonovej energie sa v modernej dobe spája s menom revolučného vynálezcu Nikola Teslu (1856 – 1943). Tesla pracoval roky na tom, ako efektívne využívať tachyonovú energiu ako alternatívu ku generátorom striedavého prúdu, ktoré vynašiel predtým. Pre nezhody so svojim mecenášom Georgom Westihnghousom, ktorý z  obáv o finančné straty obmedzil pomoc, sa Tesla rozhodol ísť vlastnou cestou.

V roku 1931 uskutočnil Tesla s jeho synovcom Petrom Sorom značne zdokumentované a úspešné testy so strojom, ktorý bez viditeľného zdroja energie poháňal automobil. Na testy použil automobil Pierce Arrow, ťažké luxusné auto tej doby. Namiesto motoru malo namontované celkom odlišné komponenty, jedine spojka, prevodovka a hnací remeň ostali. Pod kapotou mal automobil bezkomutátorový elektromotor, ktorý bol pripojený k motoru alebo ho priamo nahrádzal. Tesla údajne neprezradil, kto ho zostrojil. V palubnej doske bol umiestnený akýsi „príjmač elektrickej energie“ , čo bola krabica obsahujúca 12 elektróniek. Na príjmač bola namontovaná vertikálna anténa o výške 183 cm. Aby mohla získavať energiu, Tesla vraj umiestnil jeden zo svojich vysoko výkonných oscilátorov blízko Niagarských vodopádov, aby mohol automobil napájať bezdrôtovou energiou. Automobil dokázal dosiahnuť na tú dobu obrovskú rýchlosť 130 km/h. Ani tomuto vynálezu však nebolo dopriate pokračovať. Nieloľko mesiacov po teste firma Pierce Arrow skrachovala. Pravdepodobne za tým stáli opäť osoby obávajúce sa o svoj zisk z využívania fosílnych palív. Teslov konvektor bol pravdepodobne prvým tachyonovým vynálezom modernej doby.

Ďalším priekopníkom využitia voľnej energie bol T. Henry Moray zo Salt Lake City. Dokázal zostrojiť konvektor energie rýchlejší než svetlo, ktorý vážil iba 28kg, ale mal výkon 50 kilowattov. Moray sa pokúsil svoj vynález aj patentovať. Úrad mu síce potvrdil, že stroj fungoval a bez viditeľného zdroja vyrábal energiu, ale keďže jeho zdroj bol neviditeľný, patent bol zamietnutý. Až do svojej smrti v roku 1974 zdieľal svoje poznatky s úzkou skupinou zainteresovaných vedcov, napriek tomu, že bol neustále pod vyhrážkami smrti.

Rovnako Tesla ako aj Moray sa usilovali o riešenie globálnych ekonomických a sociálnych problémov, ktoré vyplývali zo spôsobov získavanie energie, ktoré mohli byť efektívnejšie vyriešené. Hoci takéto technológie už v dnešnej dobe existujú, je možné si klásť otázku, či je ľudstvo dostatočne zrelé na ich správne používanie. Technológia je iba jedna súčasť riešenia globálnych problémov. Pre vyliečenie planéty je potrebná globálna zmena vedomia smerom k harmónii s celom a súcitom. Vyústením potom môže byť rozumné využívanie alternatívnych technológii k prospechu ľudstva.

Miesto tachyonov v dnešnej dobe

Dr. Hans Nieper z Hannoveru v USA, autorita v liečbe rakoviny, aterosklerózy, látkovej výmeny a elektrolytov či starnutia už v roku 1953 vyslovil názor, že existuje energia rýchlejšia než svetlo. Mnohé merania NASA potvrdili rovnako jeho názor. Vo svojej publikácii Revolution in Technology, Medicine and Society, dr. Nieper píše, že existencia tachyonovej energie je bez pochybností dokázaná od roku 1975 a táto energia zásadne zmení celý svet. Dnes už nejde o to preukázať, či tachyonová energia skutočne existuje ako tomu je v mnohých prípadoch, vrátane oficiálneho patentu ATTI, ale skôr ide o to, ako ju čo najprospešnejšie využiť pre celé ľudstvo. Jedným z vedcov, ktorý sa usiluje ísť týmto smerom je aj prof. David Wagner.

Napriek všetkým prekážkam éra tachyonov je dnes realitou, za čo môžeme vďačiť mnohým vedcom, ktorý položili základný kameň vedeckému aj zdravotnému využitiu tachyonovej energie.

Zdroje

[1] Dr. Andreas Jell, Tachyon, klíč ke zdraví. Souhrnná příručka o tachyonech, možnostech používaní tachyonizovaných produktu a léčení tachyonovou energií. 2005

[2] David Wagner, Gabriel Cousens, Energie tachyonu, Pragma, 2001, ISBN 80-7205-825-8

[3] Marc J. Seifer, Nikola Tesla, vizionář – génius – čaroděj, Triton, Praha, 1998

[4] http://www.thmoray.org/

[5] Dr. Nieper’s Revolution in Technology, Medicine and Society: Conversion of Gravity Field Energy (Conversion of Gravity Field Energy) Hardcover – May 1, 1985