Už ste počuli o tachyónoch?

Večer si niekto sadne na gauč, v ruke telefón, a v článku alebo v diskusii pod videom narazí na slovo tachyón. Znie to ako niečo z vedeckofantastického filmu. Čo sa pod ním skrýva? A môže to mať niečo spoločné s naším každodenným životom? S týmto slovom sa už stretol nejeden z nás a takmer každý si pod ním predstaví niečo trochu iné.

Samotné slovo sa pripisuje fyzikom Geraldovi Feinbergovi a Georgeovi Sudarshanovi, ktorí o časticiach rýchlejších ako svetlo začali písať v šesťdesiatych rokoch. Sudarshan s kolegami Bilaniukom a Deshpandem uverejnil prvú úvahu v roku 1962 a Feinberg dal časticiam v roku 1967 meno, ktoré používame dodnes. Ako sa táto myšlienka vyvíjala vo fyzike, rozoberáme v samostatnom článku o fyzike tachyónu.

Môj prvý tachyón

Na tachyón sa dá pozerať z viacerých strán. Najčastejšie sa jeho opisu venujú fyzici, ktorí sa ho snažia zaradiť do kvantovej teórie. Keď som sa začal tachyónovej energii venovať, prečítal som všetko, čo sa mi na internete podarilo nájsť. Rýchlo som videl, že veľa ľudí je k tejto téme skeptických, a je to úplne prirodzené. Na začiatku som k nim patril aj ja. Preto som si všetko najprv skúšal na sebe.

Niektorí vedci hovoria, že existencia tachyónu sa zatiaľ nepotvrdila. To môže znamenať aj toľko, že ho jednoducho ešte nevieme zmerať, keďže ani nikto nedokázal, že neexistuje. Mňa nakoniec presvedčilo hlavne to, čo som zažil na vlastnom tele. O tachyónoch preto rozprávam bežnou rečou, tak, aby to dávalo zmysel každému, a fyzike sa podrobnejšie venuje samostatný článok o fyzike tachyónu.

Tachyón trochu podrobnejšie

Predsa len si dovolím krátky úvod do toho, ako sa na náš svet pozerá fyzika. Všeobecne sa hovorí, že všetky formy, či už je to kameň, ľudské telo alebo červené Ferrari pred domom, sú v podstate zhlukom vibrácií. Čím pomalšie vibrujú, tým sú hustejšie. Čím rýchlejšie, tým je ich štruktúra redšia a zároveň prehľadnejšia. Rozdiel medzi nimi teda robí frekvencia, podobne ako sa jedna rozhlasová stanica od druhej líši len číslom na stupnici.

Všetky formy v našom svete majú spoločné to, že sa pohybujú pomalšie ako svetlo. To však neznamená, že iné neexistujú. Tie, ktoré sú rýchlejšie, už jednoducho nevidíme. Kvantoví fyzici to, čo leží za touto hranicou, nazývajú pole nulového bodu. Doteraz jedinou známou cestou, ako s týmto poľom prísť do kontaktu, je duchovná prax.

Pole nulového bodu v sebe nesie všetko, čo je potrebné na vznik formy. Obsahuje v zárodku všetky možné formy, pričom samo nemá žiadny tvar ani hranice. A práve tu sa dostávame k tachyónom. Literatúra o tachyóne ich opisuje ako prostredníkov medzi poľom nulového bodu a všetkým, čo sa pohybuje pod rýchlosťou svetla.

Ako si ich predstaviť

Pomôže obraz poslíčka. Tachyóny si môžeme predstaviť ako poslov z poľa nulového bodu, z tej zásoby všetkej energie, ktorí ostatným formám odovzdávajú informáciu, ktorú práve potrebujú.

Keďže samy nemajú žiadnu konkrétnu frekvenciu, predstavujú dokonale usporiadanú štruktúru. Nezáleží na tom, v akom stave je ten, kto ich „prijíma“. Tachyónová častica nesie úplnú informáciu, a tak sa podľa tejto teórie aj štruktúra prijímateľa môže usporiadať do vyváženého stavu.

Usporiadať, čo je rozhádzané

Pre nás je najdôležitejšie pochopiť práve túto úlohu. Tachyóny podľa Andreasa Jella usporadúvajú a organizujú štruktúry na akejkoľvek úrovni.

Predstavte si detskú izbu, kde sú po celej zemi rozhádzané hračky. Prejsť sa cez ňu dá len opatrne a ničomu poriadne neslúži. Teraz do nej vojde pán Tachyón a hračky uloží na svoje miesto. Izba je zrazu krajšia, dá sa ňou prejsť a znovu môže slúžiť na to, na čo je určená. V ktorej z tých dvoch izieb by ste sa cítili lepšie?

Rovnako je to s energiou. Usporiadané štruktúry ju dokážu využiť najlepšie a nechajú ju prejsť ďalej do ostatných častí systému. Keď sa forma z akéhokoľvek dôvodu dostane do neporiadku, jej energetická výživa klesne. Treba tu zdôrazniť, že podstatou je štruktúra, samotný prísun energie nestačí.

S telom to funguje podobne. Človek s výrazne zakrivenou chrbticou môže roky chodiť na masáže chrbta, a kým sa chrbtica nevyrovná, bolesť sa bude stále vracať. Je to, ako keby ste liali vodu do deravého pohára. Či do neho lejete Evian alebo vodu z kohútika, výsledok bude rovnaký.

Tohto pomocníka máme podľa Jella k dispozícii všetci a stále. Je všade okolo nás a zároveň je tým, čo nás navzájom spája. Ide o celostný pohľad na to, ako funguje vesmír. Podrobne ho rozvádzame v článku o tachyónovej energii.

Na čo nám to slúži v praxi

Dobre, a na čo nám to všetko vlastne môže byť? Osobne beriem tachyónové výrobky ako akési barličky, o ktoré sa v živote môžem oprieť.

Keď sa telo zotavuje, pomáhajú mi dodať mu energiu a zároveň sústrediť na zotavenie aj vlastnú pozornosť. Výrobca uvádza, že tachyonizované výrobky neutralizujú nepriaznivé pôsobenie elektromagnetického poľa, napríklad pri dlhom sedení za počítačom, a mnoho ľudí preto nosí na telefóne malý mikrodisk 24 mm. Veda sa elektrosmogu venuje po svojom a skúma najmä to, ako sa pri telefonovaní zohrieva tkanivo, čo sme podrobne opísali v článku Elektrosmog a 5G, čo hovorí veda.

Ďalej ich používam, keď sa chcem dostať do telesnej aj duševnej rovnováhy, uvoľniť sa a vnímať seba aj svet okolo hlbšie. Podľa Jella dokážu na čas dodať energiu takmer všetkým formám, živým aj neživým. Ľudia ich kladú ku kvetom v byte alebo ich používajú pri zvieratách. Keďže pôsobia na vonkajšie energetické obaly tela, môžu podľa tejto teórie prehĺbiť a upokojiť spánok. A nakoniec môžu pomôcť lepšie pochopiť, odkiaľ sa berie nepohoda, ktorá človeka trápi, čiže dostať informáciu o jej podstate do vedomia.

Tento výpočet, samozrejme, nie je úplný. Každý z nás môže objavovať ďalšie spôsoby použitia v oblastiach, ktorým sa venuje. Ak máte vlastné dobré skúsenosti alebo nápady, ako Vám tachyónová energia pomohla, budem rád, keď sa o ne podelíte, aby sme tento zoznam mohli spolu doplniť. Ak si chcete výrobky pozrieť, začnite prehľadom produktov. Na Slovensku ich nájdete v obchode Flexity.sk.

Zdroje

• Dr. Andreas Jell: Tachyon, klíč ke zdraví. Souhrnná příručka o tachyonech, možnostech používání tachyonizovaných produktů a léčení tachyonovou energií, 2005.
• G. Feinberg: Possibility of Faster-Than-Light Particles, Physical Review 159, 1967.
• O. M. P. Bilaniuk, V. K. Deshpande, E. C. G. Sudarshan: „Meta“ Relativity, American Journal of Physics 30, 1962.