Čo vieme o tachyónovej energii, diel 1. Od nulového bodu po elektrón

Predstavte si, že stojíte po kolená v mori a naberiete do dlaní trochu vody. To, čo držíte, je stále more. Má rovnakú soľ, rovnakú teplotu, rovnaké zloženie. Len už nie je bezbrehé, má okraj, dá sa odniesť na breh a pozrieť sa naň zblízka. Tento obyčajný obraz, kvapka a oceán, používajú David Wagner a Gabriel Cousens, keď vysvetľujú, odkiaľ sa podľa nich berie tachyónová energia.

Táto séria štyroch článkov prechádza ich teóriu krok po kroku. Vychádza z knihy Energie tachyonu, ktorú obaja napísali spolu, a z príručky Dr. Andreasa Jella Tachyon, klíč ke zdraví. Tachyón je vo fyzike hypotetická častica, ktorú doteraz nikto nenameral, takže všetko, čo nasleduje, sú predstavy a závery týchto autorov, výskumníkov tachyónu. Kto chce najprv vedieť, ako sa na tachyón pozerajú fyzici, nájde to v článku o fyzike tachyónu.

Energia nulového bodu

Kvantová fyzika hovorí o energii, ktorá vypĺňa celý vesmír aj tam, kde by sme čakali úplné prázdno. Nazýva ju energiou nulového bodu. Wagner a Cousens ju vo svojej knihe opisujú svojsky: podľa nich nemá žiadnu podobu ani tvar, je všade naraz a pohybuje sa rýchlejšie ako svetlo. Pripisujú jej nekonečnú inteligenciu a tvrdia, že v sebe nesie všetko, čo treba na to, aby vznikla dokonalá forma, čiže hmota v tvare, ako ju poznáme. Takáto energia podľa nich nemá kmitočet, nerotuje, nevibruje a gravitácia na ňu nepôsobí.

Tachyónovú energiu autori opisujú takmer rovnakými slovami. Aj ona je všadeprítomná, neobmedzená a má v sebe celý potenciál na vytváranie dokonalých tvarov vo vesmíre. Ani ona nerotuje, nevibruje, nekmitá a nepodlieha gravitácii, presne ako energia nulového bodu. V čom je teda rozdiel? Podľa Wagnera v jedinej veci: tachyónová energia už má tvar.

Kvapka z oceánu

Tu sa vraciame k moru. Predstavme si oceán, ktorý nemá koniec a obsahuje nekonečne veľa kvapiek, no ako celok nemá žiadny tvar, rovnako ako energia nulového bodu. Keď z neho vyberiete jedinú kvapku, bude obsahovať všetko, čo obsahuje oceán. Odlišuje ju len to, že teraz má tvar. Tak isto podľa autorov tachyónová energia nesie všetko, čo existuje v energii nulového bodu, len už v sformovanej podobe.

Tento prechod, keď sa beztvará energia nulového bodu zhustí do tachyónu, nazývajú Wagner a Cousens začiatkom energetického kontinua. Je to podľa nich prúd, ktorý priamo zodpovedá za všetky tvary na našej planéte, od kameňa po človeka.

Ako tachyón stretáva časticu

Ďalší krok v tomto kontinuu autori vysvetľujú cez zjednodušené pojmy z fyziky. Ako príklad si berú to, ako tachyónová energia pôsobí na častice, ktoré v knihe zaraďujú do rodiny leptónov.

Prvou časticou v ich výklade je pión. Existuje pod rýchlosťou svetla a má presnú obežnú dráhu, ktorá sa dá matematicky vypočítať. Okolo tejto dráhy sa podľa Wagnera nachádza to, čo nazýva subtílne organizujúce energetické polia, skrátene SOEP (v angličtine Subtle Organizing Energy Fields, S.O.E.F.). Tieto polia ležia tesne pod rýchlosťou svetla a podľa autorov majú jedinú úlohu: premieňať tachyónovú energiu na frekvencie, ktoré daný tvar potrebuje, aby vznikol, usporiadal sa a udržal sa v dokonalej podobe.

Pomôže prirovnanie k rádiu. Vo vzduchu okolo nás je naraz veľa staníc, no prijímač si vyberie len tú, na ktorú je naladený. Každý tvar sa podľa autorov skladá z rôznych frekvencií a SOEP premieňa tachyón presne na tú, ktorú tvar práve potrebuje. V našom príklade je to frekvencia, ktorá drží pión na jeho dráhe.

Potom sa začne diať niečo, čo Wagner opisuje ako reťaz premien. SOEP piónu, ktoré je tesne pod rýchlosťou svetla, sa stretne s tachyónom, ktorý je rýchlejší ako svetlo. Keď ho premení na frekvenciu piónu, pión sa podľa autorov okamžite zmení na mión. Nový mión má obežnú dráhu desaťkrát väčšiu, než mal pión. Aj SOEP miónu leží tesne pod rýchlosťou svetla, a keď sa stretne s tachyónom, dráha sa opäť zväčší a z miónu vznikne elektrón. Ten má podľa knihy dráhu 207-krát väčšiu ako mión.

Týmto sa proces nekončí. Podľa Wagnera a Cousensa SOEP takto premieňa tachyón na potrebné frekvencie stále ďalej, cez celé energetické kontinuum, až kým nevznikne hotový tvar, či už je to ľudská bytosť, alebo čokoľvek iné, čo poznáme. Ak by ste chceli vidieť, ako sa SOEP prepájajú s predstavou aurických obalov a čakier, venuje sa tomu článok o holistickom balančnom systéme.

Tachyón ako spojivo

Z tohto výkladu autori vyvodzujú, že tachyónová energia spája beztvaré s tvarovaným. Hrá podľa nich hlavnú úlohu v prúde, ktorý tečie od nekonečnej beztvárnosti až po dokonalú formu, a práve tento prúd nazývajú energetickým kontinuom.

Dôležitý je ešte jeden detail. Všetky formy v našom vesmíre sú pomalšie ako svetlo a ani SOEP podľa autorov nedokážu prekročiť rýchlosť svetla. Wagner to považuje za podstatné. Náš svet je svetom tvarov a jediná cesta, ako sa môže spojiť s beztvarou energiou nulového bodu, vedie podľa neho cez tachyón. Tachyónová energia má teda v ich chápaní všetko, čo treba, aby v akejkoľvek individuálnej forme života vytvorila energetické kontinuum.

Na tejto myšlienke stavia David Wagner aj svoje produkty. Materiály ako kremík alebo sklo podľa výrobcu prechádzajú procesom, ktorý nazýva tachyonizácia, a majú potom slúžiť ako anténa pre túto energiu. Najjednoduchšie si to môžete predstaviť na silica disku 7,5 cm, s ktorým sa ľudia s tachyónom zvyčajne stretnú ako prvým. Celý sortiment značky Tachyon nájdete aj v obchode Flexity.sk.

V druhom diele sa od častíc presunieme k prírode. Wagner a Cousens tam opisujú, čo sa podľa nich deje, keď sa energetické kontinuum niekde zablokuje, a prečo ako príklad uvádzajú divo žijúce zvieratá.

Zdroje

• Dr. Andreas Jell, Tachyon, klíč ke zdraví. Souhrnná příručka o tachyonech, možnostech používaní tachyonizovaných produktu a léčení tachyonovou energií, 2005
• David Wagner, Gabriel Cousens, Energie tachyonu, Pragma, 2001, ISBN 80-7205-825-8