História výskumu tachyónov a Nikola Tesla

Predstavte si rok 1931 neďaleko mesta Buffalo, kúsok od Niagarských vodopádov. Po ceste sa valí ťažký Pierce Arrow, luxusné auto, aké si vtedy mohli dovoliť len bohatí. Nepočuť z neho rachot motora a za ním sa netiahne dym. Za volantom sedí starší pán, slávny vynálezca, a vedľa neho jeho synovec. Tak sa začína jeden z najobľúbenejších príbehov, ktoré sa v literatúre o tachyóne rozprávajú.

Podľa týchto kníh sa znovuobjavenie tachyónovej energie v modernej dobe spája s menom revolučného vynálezcu Nikolu Teslu, ktorý žil v rokoch 1856 až 1943. Tesla podľa nich roky pracoval na tom, ako tachyónovú energiu účinne využiť ako alternatívu ku generátorom striedavého prúdu, ktoré predtým sám vynašiel. So svojím mecenášom Georgeom Westinghousom sa však nezhodol. Westinghouse sa obával finančných strát a podporu obmedzil, a tak sa Tesla rozhodol ísť vlastnou cestou.

Tesla a auto bez benzínu

Andreas Jell aj Wagner s Cousensom opisujú, že v roku 1931 Tesla so svojím synovcom Petrom Savom uskutočnil podrobne zdokumentované a úspešné skúšky so strojom, ktorý poháňal automobil bez viditeľného zdroja energie. Na skúšky si vraj vybral Pierce Arrow, ťažké luxusné auto tej doby. Namiesto benzínového motora malo celkom iné súčiastky, ostala len spojka, prevodovka a hnací remeň. Pod kapotou bol elektromotor bez komutátora, ktorý bol napojený na pôvodný motor alebo ho priamo nahrádzal. Tesla vraj nikdy neprezradil, kto ho zostrojil.

V palubnej doske bol podľa rozprávania umiestnený akýsi „prijímač elektrickej energie“, skrinka s dvanástimi elektrónkami. Na ňu bola pripevnená zvislá anténa vysoká 183 centimetrov. Aby auto mohlo energiu prijímať, umiestnil Tesla jeden zo svojich výkonných oscilátorov blízko Niagarských vodopádov a automobil tak napájal bezdrôtovo, podobne ako dnes rádio prijíma signál z vysielača, ktorý nikdy nevidelo. Auto podľa Wagnera dosiahlo na svoju dobu obrovskú rýchlosť 130 kilometrov za hodinu.

Ani tomuto vynálezu však nebolo dopriate pokračovať. Niekoľko mesiacov po skúške firma Pierce Arrow skrachovala. Literatúra o tachyóne uvádza, že za tým pravdepodobne opäť stáli ľudia, ktorí sa obávali o svoje zisky z fosílnych palív. Teslov menič energie považujú autori za prvý tachyónový vynález modernej doby. Ak Vás zaujíma, čo slovo tachyón znamená vo fyzike, prečítajte si článok o fyzike tachyónu.

Henry Moray zo Salt Lake City

Ďalším priekopníkom voľnej energie bol podľa týchto zdrojov T. Henry Moray zo Salt Lake City. Rozpráva sa, že zostrojil menič energie rýchlejšej ako svetlo, ktorý vážil iba 28 kilogramov, no mal výkon 50 kilowattov. Pre porovnanie, to je viac, než koľko spotrebuje niekoľko domácností naraz.

Moray sa pokúsil svoj vynález patentovať. Patentový úrad mu vraj síce potvrdil, že stroj funguje a vyrába energiu bez viditeľného zdroja, ale keďže tento zdroj nebolo vidieť, patent zamietol. Až do svojej smrti v roku 1974 sa o svoje poznatky delil s úzkym okruhom vedcov, a to napriek tomu, že mu podľa rozprávania neustále hrozili smrťou.

Technika a zrelosť ľudstva

Tesla aj Moray chceli podľa Wagnera riešiť veľké hospodárske a spoločenské problémy sveta, ktoré vyplývali zo spôsobu, akým ľudstvo získava energiu, a dali sa vyriešiť lepšie. Hoci takéto technológie podľa autorov už dnes existujú, môžeme sa pýtať, či je ľudstvo dosť zrelé na to, aby ich používalo rozumne.

Technika je totiž len jednou časťou riešenia. Wagner a Cousens píšu, že aby sa planéte uľavilo, je potrebná celosvetová zmena vedomia smerom k súladu s celkom a k súcitu. Až potom môžu alternatívne technológie slúžiť ľuďom tak, ako by mali.

Miesto tachyónov v dnešnej dobe

Jell vo svojej príručke spomína aj nemeckého lekára Hansa Niepera z Hannoveru, ktorý sa venoval látkovej výmene, rovnováhe minerálov v tele a starnutiu. Nieper už v roku 1953 vyslovil názor, že existuje energia rýchlejšia ako svetlo. Podľa Jella jeho názor neskôr podporili aj viaceré merania NASA. Vo svojej knihe Revolution in Technology, Medicine and Society Nieper píše, že existencia tachyónovej energie je od roku 1975 nepochybne dokázaná a že táto energia zásadne zmení celý svet.

Dnes už podľa literatúry o tachyóne nejde o to, či tachyónová energia existuje. Ako príklad autori uvádzajú oficiálny patent firmy ATTI, o ktorom viac píšeme v článku ATTI a David Wagner. Ide skôr o to, ako ju čo najlepšie využiť v prospech ľudí. Jedným z tých, ktorí sa vydali týmto smerom, je profesor David Wagner. Na Teslove pokusy nadviazal a okrem iného prišiel s tachyónovou komorou. Jeho príbeh a to, ako vznikol prvý tachyonizovaný disk, opisujeme v článku Tachyónová energia.

Napriek všetkým prekážkam je éra tachyónov dnes skutočnosťou. Wagner ju pripisuje mnohým vedcom, ktorí položili základy tomu, ako tachyónovú energiu využívame vo vede aj pri starostlivosti o seba. Výrobky, ktoré z jeho práce vzišli, si môžete pozrieť v prehľade produktov alebo v obchode Flexity.sk.

Zdroje

• Dr. Andreas Jell: Tachyon, klíč ke zdraví. Souhrnná příručka o tachyonech, možnostech používání tachyonizovaných produktů a léčení tachyonovou energií, 2005.
• David Wagner, Gabriel Cousens: Energie tachyonu, Pragma, 2001, ISBN 80-7205-825-8.
• Marc J. Seifer: Nikola Tesla, vizionář, génius, čaroděj, Triton, Praha, 1998.
• Stránka venovaná T. Henrymu Morayovi, thmoray.org.
• Hans A. Nieper: Dr. Nieper's Revolution in Technology, Medicine and Society: Conversion of Gravity Field Energy, 1985.