Kirlianova fotografia a pokus s fikusom

Takmer v každej domácnosti stojí na parapete nejaký fikus. Nenápadná izbová rastlina, ktorú raz za týždeň zalejete, občas jej utriete prach z listov a inak si ju veľmi nevšímate. Práve takýto obyčajný fikus sa stal hlavnou postavou pokusu, ktorý výrobca Tachyon zverejnil, aby ukázal, ako si predstavuje pôsobenie tachyonizovaných materiálov na živé organizmy.

Dve fotografie, desať minút

Pokus je jednoduchý. Najprv vznikla Kirlianova snímka listu fikusu, ktorý rástol v kvetináči. Potom na dno kvetináča prilepili tachyonizovaný silica disk a o desať minút neskôr list odfotili znova. Na druhom obrázku je žiara okolo listu výrazne väčšia a jasnejšia.

Tachyon uvádza, že fikus nebol žiadna výnimka. Spomedzi všetkých živých rastlín, ktoré pri výskume testovali a fotografovali, vraj predstavuje priemerný pozorovaný účinok. Podľa výrobcu sa celkové energetické pole rastlín v kvetináčoch po pôsobení tachyónovej energie zväčšilo a rozdiel medzi obrázkom č. 1 a č. 2 pripisuje práve disku pod kvetináčom. Zaujímavý je aj ďalší postreh z rovnakého fotografického výskumu: rastliny zasadené v pôde potrebovali na zmenu oveľa menej času ako odrezané rastliny alebo plody. Výrobca z toho vyvodzuje, že podobne to platí aj pre ľudí, keďže aj my sme živé organizmy.

Pôvodný článok na tomto webe niesol nadpis „Tachyon zvyšuje energiu všetkých živých organizmov“ a čerpal z výskumnej sekcie oficiálnej stránky výrobcu.

Semjon Kirlian a jeho objav

Aby fotografie dávali zmysel, treba sa vrátiť do roku 1939. Ruský elektrotechnik Semjon Kirlian si vtedy náhodou všimol, že keď na predmet položený na fotografickú platňu pôsobí elektrické pole s vysokým napätím, na platni sa objaví obraz. Okolo predmetu vznikne farebný lem, ktorý pripomína svätožiaru alebo korónový výboj, aký za vlhkej noci občas vidno okolo vedenia vysokého napätia.

Odvtedy sa okolo týchto snímok rozprávajú dva príbehy. Podľa jedného ide o fyzický obraz duchovnej aury alebo „životnej sily“, ktorá podľa tejto predstavy obklopuje každú živú bytosť. Fyzici zase opisujú žiaru ako elektrický výboj vo vzduchu medzi predmetom a platňou. Jej veľkosť a farbu podľa laboratórnych meraní zo 70. rokov ovplyvňuje najmä vlhkosť predmetu, ale aj prítlak, napätie, teplota a dĺžka expozície. Kto porovnáva dve snímky, mal by preto tieto podmienky udržať čo najrovnakejšie.

Pokus, ktorý si urobíte doma

Kirlianov prístroj doma väčšina z nás nemá, keďže pracuje s vysokým napätím a patrí do rúk ľuďom so skúsenosťou. Pozorovanie s rastlinami si však môžete urobiť sami, len na dlhší čas.

Zaobstarajte si dve rovnaké mladé rastliny, ideálne z jednej várky v záhradníctve, aby mali podobný štart. Zasaďte ich do rovnakej zeminy a rovnakých kvetináčov a postavte ich vedľa seba, nech majú rovnaké svetlo aj teplotu. Pod jeden kvetináč nalepte silica disk 7,5 cm, druhý nechajte bez neho. Zalievajte ich v ten istý deň rovnakým množstvom vody. Raz za týždeň obe odfoťte z rovnakého miesta pri rovnakom svetle a zapíšte si ich výšku a počet nových listov.

Ak chcete ísť o krok ďalej, poproste niekoho z rodiny, aby kvetináče na začiatku označil len písmenami a Vám neprezradil, pod ktorým je disk. Po mesiaci či dvoch budete mať vlastný denník a môžete ho porovnať s tým, čo opisuje výrobca.

Ako disk po pokuse čistiť a skladovať, nájdete v návode Starostlivosť o silica disky. Čo tachyonizácia podľa Davida Wagnera s materiálom robí, opisuje článok Tachyonizácia a o energetických poliach živých bytostí píšeme v článku Čo vieme o tachyónovej energii, časť 2.

Zdroje

• Advanced Tachyon Technologies: Ficus Kirlian Photo Study, výskumná sekcia oficiálnej stránky výrobcu.
• Robert T. Carroll: The Skeptic's Dictionary, heslo Kirlian photography.
• E. Pehek, H. Kyler, D. Faust: Image Modulation in Corona Discharge Photography, Science 194 (1976).