Znovu objavovanie využitia tachyonovej energie sa v modernej dobe spája s menom revolučného vynálezcu Nikola Teslu (1856 – 1943). Tesla pracoval roky na tom, ako efektívne využívať tachyonovú energiu ako alternatívu ku generátorom striedavého prúdu, ktoré vynašiel predtým. Pre nezhody so svojim mecenášom Georgom Westihnghousom, ktorý z obáv o finančné straty obmedzil pomoc, sa Tesla rozhodol ísť vlastnou cestou.
Nikola Tesla a tachyonová energia
V roku 1931 uskutočnil Tesla s jeho synovcom Petrom Sorom značne zdokumentované a úspešné testy so strojom, ktorý bez viditeľného zdroja energie poháňal automobil. Na testy použil automobil Pierce Arrow, ťažké luxusné auto tej doby. Namiesto motoru malo namontované celkom odlišné komponenty, jedine spojka, prevodovka a hnací remeň ostali. Pod kapotou mal automobil bezkomutátorový elektromotor, ktorý bol pripojený k motoru alebo ho priamo nahrádzal. Tesla údajne neprezradil, kto ho zostrojil. V palubnej doske bol umiestnený akýsi „príjmač elektrickej energie“ , čo bola krabica obsahujúca 12 elektróniek. Na príjmač bola namontovaná vertikálna anténa o výške 183 cm. Aby mohla získavať energiu, Tesla vraj umiestnil jeden zo svojich vysoko výkonných oscilátorov blízko Niagarských vodopádov, aby mohol automobil napájať bezdrôtovou energiou. Automobil dokázal dosiahnuť na tú dobu obrovskú rýchlosť 130 km/h. Ani tomuto vynálezu však nebolo dopriate pokračovať. Nieloľko mesiacov po teste firma Pierce Arrow skrachovala. Pravdepodobne za tým stáli opäť osoby obávajúce sa o svoj zisk z využívania fosílnych palív. Teslov konvektor bol pravdepodobne prvým tachyonovým vynálezom modernej doby.
Ďalším priekopníkom využitia voľnej energie bol T. Henry Moray zo Salt Lake City. Dokázal zostrojiť konvektor energie rýchlejší než svetlo, ktorý vážil iba 28kg, ale mal výkon 50 kilowattov. Moray sa pokúsil svoj vynález aj patentovať. Úrad mu síce potvrdil, že stroj fungoval a bez viditeľného zdroja vyrábal energiu, ale keďže jeho zdroj bol neviditeľný, patent bol zamietnutý. Až do svojej smrti v roku 1974 zdieľal svoje poznatky s úzkou skupinou zainteresovaných vedcov, napriek tomu, že bol neustále pod vyhrážkami smrti.
Rovnako Tesla ako aj Moray sa usilovali o riešenie globálnych ekonomických a sociálnych problémov, ktoré vyplývali zo spôsobov získavanie energie, ktoré mohli byť efektívnejšie vyriešené. Hoci takéto technológie už v dnešnej dobe existujú, je možné si klásť otázku, či je ľudstvo dostatočne zrelé na ich správne používanie. Technológia je iba jedna súčasť riešenia globálnych problémov. Pre vyliečenie planéty je potrebná globálna zmena vedomia smerom k harmónii s celom a súcitom. Vyústením potom môže byť rozumné využívanie alternatívnych technológii k prospechu ľudstva.
Miesto tachyonov v dnešnej dobe
Dr. Hans Nieper z Hannoveru v USA, autorita v liečbe rakoviny, aterosklerózy, látkovej výmeny a elektrolytov či starnutia už v roku 1953 vyslovil názor, že existuje energia rýchlejšia než svetlo. Mnohé merania NASA potvrdili rovnako jeho názor. Vo svojej publikácii Revolution in Technology, Medicine and Society, dr. Nieper píše, že existencia tachyonovej energie je bez pochybností dokázaná od roku 1975 a táto energia zásadne zmení celý svet. Dnes už nejde o to preukázať, či tachyonová energia skutočne existuje ako tomu je v mnohých prípadoch, vrátane oficiálneho patentu ATTI, ale skôr ide o to, ako ju čo najprospešnejšie využiť pre celé ľudstvo. Jedným z vedcov, ktorý sa usiluje ísť týmto smerom je aj prof. David Wagner, ktorý prišiel s tachyonovu komorou.
Napriek všetkým prekážkam éra tachyonov je dnes realitou, za čo môžeme vďačiť mnohým vedcom, ktorý položili základný kameň vedeckému aj zdravotnému využitiu tachyonovej energie.
Zdroje
[1] Dr. Andreas Jell, Tachyon, klíč ke zdraví. Souhrnná příručka o tachyonech, možnostech používaní tachyonizovaných produktu a léčení tachyonovou energií. 2005
[2] David Wagner, Gabriel Cousens, Energie tachyonu, Pragma, 2001, ISBN 80-7205-825-8
[3] Marc J. Seifer, Nikola Tesla, vizionář – génius – čaroděj, Triton, Praha, 1998
