Fyzika tachyonu

Tachyon alebo tachyonová častica je hypotetická častica ktorá je vždy rýchlejšia ako svetlo. Väčšina fyzikov verí, že častice rýchlejšie ako svetlo nemôžu existovať pretože nie sú v súlade s fyzikálnymi zákonmi. Ak by takéto častice existovali mohli by byť použité na zostavenie tachyonového antitelefónu – hypotetické zariadenie ktoré umožňuje komunikovať s minulosťou ( s predošlými udalosťami). Ako príklad môže byť komunikácia s človekom na Zemi a vo vesmírnej lodi, ktorá sa pohybuje od Zeme. Ten na vesmírnej lodi pošle správu osobe na Zemi. Osoba na Zemi ktorá odpovie na tuto správu dorazí skôr ako pôvodná správa od človeka vo vesmíre.

Tachyony boli prvýkrát navrhnuté fyzikom Arnoldom Sommerfeldom, a pomenované po Geraldovi Feinbergovi. Slovo Tachyon je odvodene od gréckeho takhus čo znamená rýchly, okamžitý.

Jedným z návrhov bolo, že tachyony môžu byt vyprodukované zrážkou častíc s vysokou energiou. Výskumy tachyonov boli uskutočnené v kozmických lúčoch (žiarení). Kozmické lúče zasahujú zemskú atmosféru s vysokou energiou niektoré s rýchlosťou takmer 99.99 % ako rýchlosť svetla a tým vytvárajú stret s molekulami v atmosfére. Častice vytvorene týmto stretom vzájomné pôsobia so vzduchom a týmto vytvoria častice ktoré sú známe ako fenomén kozmická spŕška.

Tachyony majú tie unikátne vlastnosti, že ak prídu o energiu získajú rýchlosť. Následne, keď získajú energiu spomalia. Najpomalšia možná rýchlosť pre tachyony je rýchlosť svetla. Zdá sa že, tachyony popierajú kauzalitu, teda vzťah medzi dvomi udalosťami: príčina a následok. Ak tachyony existujú, tak teória špeciálnej relativity sa javí ako nesprávna. Tachyonom môžeme priradiť tie vlastnosti ako normálnej hmote, spin: vnútorná relativistická vlastnosť elektrónu, a tiež antičastica (antitachyon).

Niektorí fyzici sa zaoberali konceptom tachyonov od začiatku 60-tých rokov až do polovice 70-tých rokov a iba niektorí vykonali experiment na zachytenie tachyonov v kozmických spŕškach. Ida pozostáva z myšlienky, že vysokoenergetické častice kozmických lúčov dochádzajú do stretu s molekulami vzduchu v hornej atmosfére a tým vznikajú sekundárne spŕšky miliardy molekúl z ktorých niektoré môžeme zamerať s pomocou prístrojov ktoré mame na Zemi. Je dosť možné, že tachyony by mohli byt vytvorené zrážkou v týchto výškach viac ako 20 km nad zemou.

V roku 1973 dvojica austrálskych vedcov Roger Clay a Philip Crouch potvrdila úspešné zachytenie tachyonu, ale nikto nebol schopný toto tvrdenie zopakovať. Niektoré z tachyonov by mohli byt pozorované 60 mikrosekúnd predtým ako hlavná sekundárna spŕška ( ktorá sa skladá z častíc ktoré sa pohybujú pod rýchlosťou svetla). V roku 2011 CERN nameral časticiam nazývaným neutrino rýchlosť vyššiu ako rýchlosť svetla. Tieto merania sa však ešte musia potvrdiť. Budúcnosť vedy nám môže priniesť viac svetla do tejto vzrušujúcej témy, ktorou tachyon nepochybne sú.

Referencie: